Pán Antony McCallum je britský profesionálny fotograf. Svojou kvalitnou prácou nezištne dokumentuje podujatia spojené s uchovávaním pamiatky československých vojnových veteránov. Je obetavý Priateľ Mieru a veľký podporovateľ Servare et Manere.
O iniciatíve
Kto sme?
Servare et Manere (skrátene SeM) je občianske združenie so sídlom v Žiline založené v roku 2010 za účelom propagácie kultúrnych a historických pamiatok na území Slovenska, vrátane ich obnovy a rekonštrukcie. Od roku 2018, po vzniku medzinárodnej iniciatívy Strom pokoja, je hlavnou úlohou Servare et Manere podpora aktivít súvisiacich s rozvojom mieru a priateľstva na medzinárodnej úrovni. Počas svojej histórie sa združenie zapojilo do niekoľkých nadnárodných projektov a podieľa sa aj na vydavateľskej činnosti. V lete 2022 bol Servare et Manere udelený Osobitný poradný štatút v Hospodárskej a sociálnej rade OSN (UN ECOSOC), ako druhej slovenskej organizácii vôbec.
Čo je Strom pokoja?
Alebo z malej slovenskej dediny do celého sveta.
Strom pokoja (ang.: Tree of Peace alebo International Tree of Peace, fran.: Arbre de la paix, rus.: Дерево мира nem.: der Friedensbaum, špan.: Árbol de Paz) je medzinárodná ekologická diplomatická iniciatíva a zároveň krajinno-architektonický projekt, ktorý vznikol na Slovensku 28. septembra 2018, pri príležitosti prvej výsadby Stromu pokoja. Pri tvorbe iniciatívy sa jej zakladateľ, krajinný architekt Marek Sobola, inšpiroval pravdivým a tragickým príbehom svojho prastarého otca Ondreja Sobolu (*1880 – † 1915/18), vojaka rakúsko-uhorskej armády, ktorý padol v prvej svetovej vojne a zomrel na neznámom mieste vtedajšieho východného frontu. Pre rodinu zostal nezvestný od roku 1915. Odvtedy ho nikto nevidel. V roku 1930 bol po mnohých intervenciách jeho manželky československými úradmi vyhlásený za mŕtveho s oficiálnym dátumom smrti 31. decembra 1918. Ondrej sa narodil v malej dedinke Lalinok (dnes miestna časť Divinky), ktorý mal v tom čase iba okolo 100 obyvateľov.
Strom pokoja preto vznikol ako pripomienka 100. výročia ukončenia prvej svetovej vojny a aktivita jednotlivca, ktorému nie sú ľahostajné osudy jeho predkov s cieľom vzdať hold obyčajnému človeku, ktorý svoj osud nemohol mať vo vlastných rukách. V čase vzniku išlo najmä o spomienku na všetkých neznámych vojakov, ktorí padli v prvej svetovej vojne, respektíve v globálnych vojnových konfliktoch. Neskôr sa projekt vyprofiloval na medzinárodnú apolitickú ekologickú iniciatívu zameranú na podporu aktivít súvisiacich s rozvojom mieru a priateľstva na medzinárodnej úrovni. A to najmä vo svetle toho, že všetky vojny ničia nielen ľudské osudy, ale sú obrovskou environmentálnou záťažou devastujúcou nádhernú prírodu na súši, v oceánoch i v ovzduší.
Po Slovensku sa do iniciatívy postupne zapájali ďalšie štáty a v niektorých krajinách stromy vysádzali aj hlavy štátov, cirkevní hodnostári či potomkovia kráľovských rodín a iné významné osobnosti, ako aj príslušníci tradičných národov. Všetky tieto a ďalšie budúce výsadby spája Svetová mapa mieru (ang.: The World Map of Peace alebo The World Peace Map) vytvorená s cieľom zjednotiť individuálne výsadby Stromov pokoja či Mierových hájov v rôznych krajinách sveta a dať im jasný cieľ: zapojiť do výsadby priateľstva a tolerancie čo najviac krajín a tým ju postupne dopĺňať. Myšlienka medzinárodného Strom pokoja spája dve dôležité otázky našej doby, z ktorých prvou je mier a druhou klimatická kríza. Preto spájame v mieri a priateľstve a prostredníctvom motta: „Urobme láskavosť miazgou tohto sveta“ ľudí všetkých národov, farby pleti či vierovyznania.
Úspech na pôde OSN
V lete 2023 bola iniciatíva Strom pokoja zaradená ako projekt mimovládnych organizácií do oficiálneho druhého národného hodnotenia implementácie Agendy 2030 pre trvalo udržateľný rozvoj na Politickom fóre na vysokej úrovni 2023 organizovaným ECOSOC v New Yorku.
Ocenenie Medzinárodného výboru Červeného kríža
Servare et Manere je jedinou slovenskou organizáciou, ktorá ocenila Medzinárodný výbor Červeného kríža. Pamätnú plaketu Stromu pokoja v mene Červeného kríža prevzala jeho prezidentka za asistencie slovenskej diplomacie. Vyznamenanie bolo organizácii udelené za mimoriadne zásluhy a za pomoc pri vyhľadávaní, spravovaní a archivácii údajov o vojnových a civilných obetiach vojnových konfliktov. Archív pomáha preživším pri získavaní poznatkov o identite ich predkov, ktorí bojovali vo vojnových konfliktoch, ale zároveň pomáha hľadať ich príbuzných, ktorý museli utiecť pred vojnovými nepokojmi či prírodnými katastrofami. A toto je jeden z pilierov Stromu pokoja.
Aké sú naše ciele?
Iniciatíva je zameraná na zachovanie pamäti historického dedičstva, podporu myšlienok mieru a priateľstva medzi národmi a šírenie ekologického posolstva sadením stromov ako základného symbolu mieru a kultúrnej diplomacie. Hlavným cieľom projektu je propagovať posolstvo mieru a medzináboženského dialógu a myšlienky tolerancie medzi civilizáciami, kultúrami a náboženstvami prostredníctvom ekologicky šetrnej výsadby stromov.
Kde by sme radi pokračovali v misii?
Radi by sme dokončili našu misiu výsadbou solitérnych pamätných stromov v Afrike, Južnej Amerike a v oblasti Tichého oceánu. Vzhľadom na stredoeurópsku polohu Slovenska vytvárame raritné a v našich končinách geograficky neobvyklé vzťahy a priateľstvá. Nadväzujeme sieť priateľstiev s pôvodnými národmi a čím je táto stredoeurópska iniciatíva jedinečná a výnimočná.
Aká je budúcnosť Stromu pokoja?
Ďalšou významnou métou bude uzavretie hlavného cieľa projektu – šíriť touto európskou mierovou iniciatívou priateľstvo a porozumenie medzi národmi na všetkých kontinentoch. Už sa nezameriavame striktne iba na výsadbu individuálnych stromov. Strom pokoja je značka určená všetkým, ktorí si cita mier a chcú obohatiť nádhernú planétu Zem o ďalšie stromy či veľké zelené plochy. Obnovme to, čo je ničené, zachráňme to, čo sa zachrániť dá. Preto neváhajme, spojme sa v tolerancii a porozumení, a vysaďme nie jeden strom, ale celý les mieru!
STROMOV POKOJA
ZÚČASTNENÝCH KRAJÍN
PLÁNOVANÝCH STROMOV
Ondrej Sobola
Ondrej Sobola, Andreas/András Szobola (7. august 1880 Lalinok, Rakúsko-Uhorsko – † 31. december 1918, úradne) bol vojak rakúsko-uhorskej armády. Jeho smrť na neznámom mieste počas prvej svetovej vojny bola inšpiráciou k myšlienke vzniku Stromu pokoja. Ondrej sa narodil v obci Lalinok do roľníckej rodiny. Dnes je Lalinok miestnou časťou obce Divinka v okrese Žilina. Za manželku si 31. augusta 1900 zobral Jozefínu Rapšíkovú z Keblova v rímsko-katolíckom kostole v Dlhom Poli. Ondrej bol do armády odvedený v roku 1901. Spolu so starším bratom Štefanom, podobne ako mnoho lalinčanov, skúšali hľadať šťastie a obživu v zahraničí. Vysťahovalectvo sa dotklo väčšiny rodín severného Slovenska, nakoľko z tohto regiónu pochádzali tí najchudobnejší obyvatelia. Vysťahovali sa často celé rodiny. Okolo roku 1906 teda bratia odcestovali do Spojených štátov amerických a ich bydlisko bola štvrť Clifton Heights v Delaware County v štáte Pennsylvania. Ondrej sa medzi rokmi 1907 – 1910 vrátil domov. Jeho mladší brat Ján vycestoval do Philadelphie 23. marca 1909. Ondrej do Spojených štátov opäť pricestoval 30. novembra 1910 a bola to jeho posledná cesta do tejto krajiny. Z dôvodu svojho pobytu v Pensylvánii sa v roku 1912 nezúčastnil povinných vojenských manévrov.
Do Lalinka sa vrátil pred rokom 1914 a po vypuknutí prvej svetovej vojny 4. augusta 1914 narukoval k rote Železničného zabezpečovacieho oddielu v Čadci, 15. domobraneckého pešieho pluku (maďarsky: 15. népfelkelő gyalogezred ütközetei) ako záložník. Začiatkom vojny slúžil na čadčianskej železničnej stanici a neskôr ho nasadili do ostrého boja na východnom fronte v Haliči. Vynechávanie manévrov, vyšší vek a ďalšie okolnosti mali pre Ondreja fatálne následky. Od roku 1915 je nezvestný a pravdepodobne zomrel na neznámom mieste. Úradne bol za mŕtveho vyhlásený až v roku 1930 po mnohých intervenciách jeho manželky s oficiálnym dátumom smrti 31. decembra 1918.